Mnoho našich umelcov povedalo, že rómski hudobníci sa snažia vyjadriť všetky najsilnejšie emócie, ktoré Rómovia prežívajú. Ak je to pravda, niet divu, že toľko rómskych piesní je aj o smútku, smrti a umieraní.
Pašo hrobos slovami a hudbou rozpráva skúsenosť mladej ženy, ktorá prichádza na návštevu k hrobu svojej matky. Zapáli sviečku pri hrobe – je to bežná prax v tejto časti Európy, kde sú aj tie najmenšie cintoríny na Sviatok všetkých svätých úplne osvetlené stovkami sviečok.
Pre Rómov tieto návštevy často zahŕňajú viac ako sviečky. „Kedykoľvek ideme navštíviť hrob, prichádzame s hudbou,“ hovorí Vojto Miko, ktorý hrá v tejto nahrávke na gitaru. „Ale nehráme iba smutnú hudbu – hráme hudbu, na ktorú radi tancovali.“ Je to jedinečný spôsob láskyplného spomínania na svojich blízkych a ďalší silný príklad toho, ako hudba preniká takmer do všetkých kútov rómskeho života.
Pašo hrobos (Pri hrobe)
Pôvodný autor neznámy, táto nahrávka by Mikovci
Pašo hrobos mamo džava,
paštu bešava
e momeľi tuke me labarava.
Šun Devloro, soske tu man
avke strestindžal,
iľal mandar bo šukar dajora.
Voľiňdžom man ciknes
te murdarel,
sar man prada svetos te bararel.
Mami , keď prídem k tvojmu hrobu sadnem si k tebe
a zapálim ti sviečku.
Počúvaj Bože, prečo si ma potrestal,
vzal si mi moju krásnu mamičku.
Mohla som radšej zomrieť,
ako malá, než si,
kto ma na tomto svete vychovala.
Spev: Marcela Mikova
Gitary: Vojto Miko, Slavo Pecha St.
Osobité poďakovanie Júliusovi Pechovi za pomoc s prekladom.
