Toto je jedna z mnohých rómskych ľudových piesní, ktorú sa režisérka Ružena Klemparová v detstve naučila od svojho otca, hudobníka. Jej pôvod nie je známy. Zatiaľ čo mnohé z týchto piesní sú o láske, iné ako táto, sú o smútku a tvrdej realite každodenného života. „Pre Rómov je hudba život. V hudbe sú schopní vyjadriť všetko. Ich pocity. Ich smútok, bolesť, radosť – takto sa prostredníctvom hudby odhaľujú ich emócie. A s Rómami je to tak z generácie na generáciu. “
Rómovia majú určite svoj diel bolesti a smútku, o ktorých sa dá spievať. Ich dejiny sú plné príbehov prenasledovania a odmietania, dokonca aj otroctva a holokaustu. Dnes čelia diskriminácii a generačným cyklom hmotnej chudoby, najmä tu v strednej a východnej Európe.
But through all of it, music has been a way the Roma people have expressed themselves – and even learned to move through it. “Into our music we have to put our sorrow, our joy, and express everything this way…” says Klemparova. “Through music, it’s easier to survive life and to overcome difficulties.”
Ale cez to všetko bola hudba spôsobom, akým sa Rómovia vyjadrili – a dokonca sa cez ňu naučili ísť ďalej. „Do našej hudby musíme vložiť svoj smútok, radosť a všetko takto vyjadriť …“ hovorí Klemparová. „Vďaka hudbe je ľahšie prežiť a prekonať životné ťažkosti.“
Šun phrala (Počúvaj braček)
Rómska ľudová pieseň
Počúvaj braček,
K tebe som prišiel.
Nie je kto aby mi niečo dal,
Chudobný som.
Vyhodil si ma von
A hladného si ma nechal.
Bože, Bože kde pôjdem?
Hudobný režisér – Rozália Klempárová
Nástroje – Martin Ferkov, Alex Rybár
Hlasy – Detský zbor Galaktická
